Keď priemyselný developer alebo prevádzkovateľ skladu počuje, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy „uvoľnil kapacitu“ na pripájanie obnoviteľných zdrojov, znie to ako otvorené dvere. Realita je opačná. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) publikovala rezervovanú kapacitu, z ktorej 577 MW pripadá na nelokálne solárne a veterné zdroje — a z tohto objemu bolo podľa dát SEPS (spracovanie ENERGOKLUB, 2025) reálne inštalovaných a pripojených len 3,6 MW. To nie je otvorené dvere. To je úzke hrdlo, ktoré si väčšina firiem uvedomí až vtedy, keď má projekt na papieri hotový a čaká na zmluvu o pripojení.

Rozdiel medzi 577 MW a 3,6 MW je najdôležitejšie číslo tohto textu. Hovorí, že bariérou samovýroby na mieste v Slovensku dnes nie je nedostatok fyzického priestoru v sieti, ale samotný proces, náklady a regulačná neistota pripojenia. Pre developera priemyselného parku a energetického manažéra to má priamy dôsledok: dostupnosť pripojenia je rovnako reálny lokačný faktor ako cena pozemku alebo dopravná dostupnosť — len sa oveľa ťažšie vidí vopred.

Ako sa v Slovensku meria kapacita na pripojenie

Aby dávalo číslo 577 MW zmysel, treba oddeliť dve roviny siete. Prenosovú sústavu (vysoké napätie, cezhraničné toky, systémová stabilita) prevádzkuje SEPS. Distribučné sústavy, na ktoré sa pripája drvivá väčšina strešných a areálových fotovoltík, prevádzkujú tri regionálne spoločnosti — Západoslovenská distribučná (ZSD), Stredoslovenská distribučná (SSD) a Východoslovenská distribučná (VSD). Cenový a licenčný rámec pre všetkých určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

SEPS z pohľadu stability systému určuje, koľko premenlivého výkonu (fotovoltika, vietor) sústava unesie bez ohrozenia frekvencie a napätia. Tento limit sa v poslednom období posunul: podľa údajov SEPS v podaní Energia.sk (2025) sa hranica inštalovaného výkonu z hľadiska flexibility systému zvýšila zo 747 MW na 917 MW, čím SEPS uvoľnila dodatočných 170 MW pre pripájanie nových zdrojov. Na svojej stránke SEPS zároveň publikovala rezervovanú kapacitu v objeme 1 837 MW, z ktorej práve 577 MW je vyhradených pre nelokálne fotovoltické a veterné zdroje (SEPS, spracovanie ENERGOKLUB, 2025).

Číslo teda existuje, je verejné a bolo dokonca navýšené. Práve preto je odstup medzi ním a reálne pripojeným výkonom taký výrečný.

Paradox 577 MW proti 3,6 MW

Zo 577 MW vyhradených pre veľké nelokálne solárne a veterné projekty bolo podľa dát SEPS (spracovanie ENERGOKLUB, 2025) skutočne inštalovaných a pripojených iba 3,6 MW. To je približne šesť desatín jedného percenta vyhradeného objemu. Kapacita bola uvoľnená v predchádzajúcich rokoch, no jej naplnenie zaostáva o dva rády.

Bežné vysvetlenie znie, že chýba priestor v sieti. Dáta hovoria opak: priestor bol vyhradený a nikto ho nezaplnil. Skutočná prekážka leží inde — v tom, čo sa deje medzi pridelením kapacity a energizáciou zdroja. Podľa analýz Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a ukladania energie (SAPI) v podaní ENERGOKLUB (2025) sú hlavnými bariérami veľkých projektov vysoké náklady na pripojenie, regulačná neistota a špecifické poplatky v sieťových tarifách. Žiadna z týchto troch prekážok nie je o fyzickom mieste vo vedení. Všetky tri sú o ekonomike a o procese.

Pre priemyselného odberateľa je to zásadné rozlíšenie. Ak by limitom bol fyzický priestor, projekt by sa dal presunúť na inú lokalitu s voľnejšou sústavou. Keď je limitom náklad a proces pripojenia, presun nepomôže — problém firma nesie so sebou všade.

Dopyt pritom rastie, nie klesá

Nízke naplnenie veľkej rezervovanej kapacity by sa dalo vysvetliť slabým záujmom. Aj tu dáta hovoria opak. Podľa údajov ÚRSO v podaní ENERGIE-PORTAL.SK (2025) prijala len samotná ZSD v prvom polroku 2025 viac než 7 000 žiadostí o pripojenie malých a lokálnych zdrojov, čo je medziročný nárast približne o 10 %. Záujem o vlastnú výrobu na strane odberateľov teda nielenže existuje, ale silnie.

Potvrdzuje to aj celkový prírastok fotovoltiky. Podľa údajov SAPI v podaní TECHBOX.sk (2025) pribudlo v Slovensku počas roka 2025 zhruba 243 MW fotovoltického výkonu a približne 16 000 nových zdrojov; v kategórii malých zdrojov to bolo 15 062 inštalácií so súhrnným výkonom 124,16 MW. Rozdiel medzi týmto obrazom a pripojenými 3,6 MW z veľkej rezervovanej kapacity ukazuje, kde systém tečie a kde sa zastavuje: drobné a lokálne zdroje sa pripájajú po tisícoch, veľké nelokálne projekty stoja v hrdle.

Inak povedané — Slovensko nemá problém so záujmom o samovýrobu. Má problém previesť veľký projekt cez proces pripojenia v rozumnom čase a za rozumný náklad.

Kde je skutočné hrdlo

Rozdiel medzi tisíckami pripojených malých zdrojov a takmer nulou pripojených veľkých projektov nie je náhoda. Vyplýva z toho, ako je pripojenie štruktúrované.

Prvým faktorom je náklad na pripojenie. Pri veľkom projekte môže znamenať posilnenie vedenia, novú transformáciu alebo prípojku na vyššej napäťovej úrovni — položky, ktoré dokážu prevrátiť ekonomiku celého zámeru ešte pred prvým vyrobeným megawatthodinom. Podľa SAPI (spracovanie ENERGOKLUB, 2025) sú práve vysoké náklady na pripojenie prvou z troch hlavných bariér.

Druhým faktorom je regulačná neistota. Ak developer nevie, aké pravidlá a poplatky budú platiť v čase energizácie, nevie projekt spoľahlivo naceniť ani financovať. Konkrétnym príkladom posúvajúcej sa regulácie je zmena účinná od 1. 1. 2026: podľa cenovej vyhlášky ÚRSO (v podaní ENERGIE-PORTAL.SK, 2025) sa prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity pre dodávku do distribučnej sústavy začne fakturovať podľa platnej cenovej vyhlášky. Pre samovýrobcu, ktorý plánuje pretoky prebytkov do siete, je to nový nákladový parameter, ktorý treba zarátať do návratnosti.

Tretím faktorom sú špecifické poplatky v sieťových tarifách, ktoré menia výslednú ekonomiku dodávky do siete. Súčet týchto troch prvkov vysvetľuje, prečo sa vyhradené megawatty nepremenili na pripojené megawatty — a prečo je pripojenie skôr právno-ekonomická úloha než technická.

Čo to znamená pre samovýrobu na mieste

Z pohľadu priemyselnej a logistickej nehnuteľnosti je z tejto situácie jeden triezvy záver: ťažisko sa presúva od predaja prebytkov do siete k samospotrebe na mieste. Ak je pripojenie veľkého zdroja s cieľom dodávať do siete drahé a neisté, ekonomicky najbezpečnejšou stratégiou je vyrobiť energiu na streche haly a spotrebovať ju priamo pod tou istou strechou.

Legislatíva na to má vlastné kategórie. Pojem „lokálny zdroj“ označuje zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré vyrába predovšetkým na pokrytie spotreby v mieste spotreby, pričom jeho inštalovaný výkon nepresahuje maximálnu rezervovanú kapacitu odberného miesta (podľa zmluvy o pripojení; v priemere okolo 100 kWp). Tento pojem je v slovenskej legislatíve od roku 2018 (ENERGIE-PORTAL.SK, 2025; SAPI). Osobitne jednoduchý režim má „malý zdroj“ do 10,8 kW: preň nie je potrebná licencia ÚRSO na výrobu elektriny a odpadajú rozsiahle povinnosti voči organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou OKTE (ENERGIE-PORTAL.SK, 2025). Tieto dve kategórie sú presne tým segmentom, ktorý sa v Slovensku pripája po tisíckach — pretože obchádza väčšinu bariér veľkého projektu.

Ekonomika samospotreby to potvrdzuje. Podľa analýz odvetvia (RETAIL magazín.sk, 2025) dosahuje strešná fotovoltika na logistickej hale návratnosť 5 až 7 rokov za podmienok vysokého podielu vlastnej spotreby (nad 70 %), ceny elektriny nad 150 €/MWh a investičných nákladov okolo 800 až 1 000 €/kWp. Prvá z podmienok — vysoká samospotreba — nie je náhodná: je to práve tá cesta, ktorá minimalizuje závislosť od drahého a neistého pripojenia na dodávku do siete.

Cenový kontext túto logiku len posilňuje. Priemyselná elektrina patrí v Slovensku k najdrahším v Európskej únii: pre najväčšie pásmo spotreby (nad 150 GWh ročne) predstavovala v druhom polroku 2024 podľa Eurostatu 146 €/MWh bez daní a odvodov, respektíve 183 €/MWh s daňami a odvodmi (Eurostat, H2 2024). Čím drahšia je nakupovaná elektrina, tým hodnotnejšia je každá kilowatthodina vyrobená a spotrebovaná na mieste — a tým menej záleží na tom, či sa prebytok podarí výhodne predať do siete.

Závery pre developera a energetického manažéra

Situáciu okolo pripojenia a samovýroby v Slovensku možno zhrnúť do niekoľkých triezvych bodov.

Kapacita nie je to isté čo pripojenie. SEPS vyhradila 577 MW pre nelokálne solárne a veterné zdroje, no pripojených bolo len 3,6 MW (SEPS, spracovanie ENERGOKLUB, 2025). Voľné číslo na stránke prevádzkovateľa sústavy nie je zárukou, že sa projekt reálne a včas pripojí.

Bariérou je proces a náklad, nie fyzický priestor. Hlavné prekážky veľkých projektov sú vysoké náklady na pripojenie, regulačná neistota a špecifické poplatky v sieťových tarifách (SAPI, spracovanie ENERGOKLUB, 2025). Preto presun projektu na inú lokalitu problém spravidla nerieši.

Dopyt je silný, hrdlo je na strane veľkých projektov. Len ZSD prijala v prvom polroku 2025 vyše 7 000 žiadostí o pripojenie malých a lokálnych zdrojov, medziročne o približne 10 % viac (ÚRSO, spracovanie ENERGIE-PORTAL.SK, 2025), a za rok 2025 pribudlo v Slovensku zhruba 243 MW fotovoltiky (SAPI, spracovanie TECHBOX.sk, 2025). Malé a lokálne zdroje idú, veľké nelokálne stoja.

Bezpečnou stratégiou je samospotreba. Kategórie „lokálny zdroj“ (v priemere do ~100 kWp) a „malý zdroj“ do 10,8 kW obchádzajú väčšinu bariér a pri návratnosti 5 až 7 rokov (RETAIL magazín.sk, 2025) a priemyselnej cene 146 až 183 €/MWh (Eurostat, H2 2024) dávajú ekonomický zmysel bez závislosti od predaja prebytkov.

Regulácia sa hýbe — treba ju sledovať. Od 1. 1. 2026 sa prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity pre dodávku do distribučnej sústavy fakturuje podľa cenovej vyhlášky ÚRSO (ENERGIE-PORTAL.SK, 2025). Návratnosť projektu s pretokmi do siete treba počítať s týmto parametrom.

Pre developera priemyselného parku a energetického manažéra z toho plynie jediné praktické odporúčanie: dostupnosť a náklad pripojenia si preveriť u príslušnej distribučnej spoločnosti a u SEPS ešte pred rozhodnutím o lokalite a o veľkosti zdroja — nie až po ňom. V Slovensku roku 2026 je pripojenie do siete rovnako reálnym lokačným faktorom ako cena elektriny.

Údaje sú platné k dátumu ich zdrojov uvedených v texte (SEPS, ÚRSO, Eurostat, SAPI a odvetvové spracovania, 2024–2025). Rezervovaná kapacita a cenové vyhlášky sa v čase menia; pred rozhodnutím overte aktuálny stav priamo u SEPS, ÚRSO a príslušnej distribučnej spoločnosti.

Tento článok má len informatívny charakter a nie je právnym, daňovým ani investičným poradenstvom.